História
Prierez históriou
Obec Predajná sa rozprestiera medzi mestami Brezno a Banská Bystrica. Obklopuje ju chotár o výmere 2329 ha a južne od rieky Hron patrí do Horehronského Rudohoria a na severe do Nízkych Tatier.
Už podľa pamiatok 7 rímskych mincí, popolnice, časti múra zo skál, ktoré sa našli v chotári obce svedčia o tom, že bol obývaný v dobách predhistorických. Jaskyňa severne od obce na kopci Hrádok mala už prvých obyvateľov v Praveku. Postupne začali v údolí Hrona vznikať obchodné cesty, ktoré využívali aj rímski kupci a rímske vojenské jednotky. Na kopci Hrádok stála na začiatku nášho letopočtu strážna veža, ktorá slúžila na rímskej stráži pri kontrole obchodnej cesty Zvolen – Brezno. Začiatky Predajnej preto spadajú do obdobia rozvitého feudalizmu, sú spojené s ryžovaním zlata o čom vypovedá aj názov časti chotára Raveň – z latinského „ di raviné“ strš na ryžovanie zlata v Jasenici a v Hrone. Prvá písomná zmienka je z roku 1284. Názov obce vznikol z latinského „ praedium“ – osada, v prenájme. V priebehu stáročí sa názov menil. Napr. na darovacej listine – bulle – od Bellu IV. z 25. 8. 1284 pomenúva chotár našej obce menom Villa Predynich, v r. 1358 Trideyn, r. 1470 Predajvaynaa, r. 1786 už Predajná.
V 14 storočí patrila k Lupčianskemu panstvu, ktoré malo svoje centrum na hrade Zvolenská Ľupča dnes Slovenská Lupča.
V 16. storočí v obci postavili majer a tak sa stala sídlom správcu ľupčianskeho zemepána, bola miestom pánskych stretnutí zhýralých zábav a radovánok (opisuje spisovateľ … v knihe Júlia). Obyvateľstvo ťažilo železnú rudu, neskôr sa živilo prácou v lese, chovom dobytka a oviec. Pestovalo obilniny, strukoviny a od druhej polovice 18. storočia aj zemiaky. Známe bolo výrobou čipiek.
V 17. – 19. storočí bol vybudovaný pivovar. Pivo sa vozilo do okolitých obcí. Roku 1770 bol založený Tereziánsky urbár, ktorý určoval práva a povinnosti poddaných. V roku 1673 prievidzkí piaristi zriadili v obci jednu z najstarších škôl Horehronia. Obvod tvorili Predajná, Jasenie, Zámostie, Dubová, Nemecká, Ráztoka. V týchto časoch ( 1605 – 1612) bol postavený aj dnešný kostol v neskorogotickom slohu. ( Je však predpoklad, že pôvodný bol drevený.) Faru postavili v r. 1777 v rokokovom slohu. Bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Na výstavbu strechy finančne prispela aj panovníčka Mária Terézia. V období prechodu z feudalizmu do kapitalizmu prevládalo v obci poľnohospodárstvo. Rozširovala sa výroba v miestnych remeslách. V roku 1817 bol prebudovaný pivovar, v roku 1821postavená obecná krčma a v nasledujúcom roku píla Hámor na Kramliští, okrem výroby kramlí , ráfov na kolesá, začali drviť aj žabicu – kremeň pre skláreň v Jasení. V roku 1830 fungovala aj malá píla Karaman a spoločnosť, ktorá v roku 1880 bola prebudovaná na parný pohon. ( V roku 1905 vyhorela). Obnovilo sa zariadenie v pivovare( v roku 1875 bol zničený požiarom).
V roku 1890 pod Hrádkom bola postavená vápenka. Dvakrát ročne 12. Marca a 1. Októbra sa konali v obci jarmoky, ktoré boli spojené s trhom na dobytok. Posledný jarmok sa konal v roku 1947. Miestny farár Karol Vzáry sa rozhodol v roku 1861 postaviť na vŕšku Hrádok Kalváriu. Vystavený bol kostol a 4 kaplnky, vysvätené boli v roku 1873. Odvtedy sa vždy 15. Augusta a 12.Septembra konali na kalvárii náboženské púte, na ktoré chodievali ľudia z blízkeho okolia. Z pôvodnej Kalvárie sa zachovali stromoradia líp a jaskyňa Panny Lurdskej. V obci sa narodil 25. 4. 1816 básnik, folklorista, ľudovo výchovný pracovník a advokát Juraj Pejko ako syn mlynára. Základné vzdelanie získal jednak v rodisku, jednak v Jasení a Dubovej. Potom pokračoval na Gymnáziu v Brezne, Kremnici, Banskej Bystrici a v Levoči. Na jeseň 1834 odchádza na univerzitu do Pešti. Po smrti svojho otca sa vrátil domov, kde sa ujal otcovho mlynárskeho remesla. Roku 1837 sa vydal na tovarišskú vonárovku a pochopil mnohé okolité krajiny. Po návrate odchádza do Bratislavy dokončiť prerušené štúdium práva a filozofie. Po skončení pracoval v súdnictve vo Veľkom Varadine, Pešti, vo Zvolene a v Brezne. V Badíne v roku 1846 vydal zbierku básní v štúrovskej slovenčine „ Sklad rozličních spevu“. Zložil mnoho piesní, ktoré po čase znárodneli. Medzi najznámejšie patria: „ Predanské hodiny“ ( známe ako Trenčianske hodiny), „ Ešte raz sa obzrieť mám“. „ V Baniarovie dvore“, atď. Roku 1851 sa Pejko vrátil do Predajnej kde pôsobil ako „ advokát chudobných“. Jeho ďalšia básnická zbierka bola Hornovidiečan a Hornovidiečanka“. Venoval sa aj hospodárskej práci s výchovným zameraním. Učil pestovať ovocné stromy, založil sadky na chov rýb, dal vybudovať pílu a obnovil pivovar. Zomrel zahrnutý vďačnosťou a uznaním miestnych obyvateľov a rodákov 10. apríla 1893. Na jeho hrobe v predajnianskom cintoríne je prostý nápis : Juraj Pejko, básnik. Medzi známe osobnosti kultúrneho života patrila aj známa slovenská herečka členka činohry SND v Bratislave Beta Poničanova. Narodila sa 26. Septembra 1908 v rodine predajnianskeho notára Vojtecha Kindernaya, bývajúceho a úradujúceho v podnájme v dome na námestí, nám známeho pod názvom „ U Bellov“. Na doskách SND stvárnila nejednu charakterovú postavu ženy. Jej príchod do činoherného súboru sa stal prínosom najmä preto lebo do javiskovej reči vniesla mäkko znejúcu ľubozvučnosť spisovnej výslovnosti slovenského jazyka. Niektorým našim občanom sa v duchu zachovala spomienka na jej vysokú štíhlu postavu s pekne modelovanou hlavou, ktorú zvýrazňoval jednoduchý hladký účes z dlhších tmavých vlasov a jej decentnú chôdzu. No i tým, ktoré sa s ňou priamo nestretli, ostala v pamäti z filmového plátna, či televíznej obrazovky, kde sme ju mohli vidieť napr. vo filme „ Vlčie diery“, „ Ženský zákon“, „ Statky zmätky“ a mnoho ďalších. Za jej vynikajúcu hereckú prácu dostala štátne vyznamenanie „ Zaslúžilá umelkyňa“. Zomrela 18. 12. 1987. Medzi ďalšie významné osobnosti v obci patril aj cirkevný misionár František Placid Siman. Narodil sa 29. Januára 1904 v Predajnej na Kalvárskej ulici. Mal ešte 4 mladších súrodencov. V roku 1925 sa zriekol všetkého svojho majetku po otcovi a rozhodol sa pre život zasvätený Bohu. V nasledujúcom roku po zložení rehoľných sľubov chudoby, poslušnosti a čistoty vstúpil do rádu u františkanov v provincii Najsvätejšieho spasiteľa ako laický brat Placid. Prvých 11 rokov mu vyplnili misijné úlohy v Káhire. Potom roku 1937 prešiel do služieb Kustódie Svätej zemi. V roku 1951 ho predstavení preložili do Ríma na Medzinárodné Serafínske kolégium Svätej Zeme, aby svoje bohaté skúsenosti mohol ako vychovávateľ odovzdávať budúcim misionárom. Zomrel v Ríme po ťažkej chorobe 12. Novembra 1961. František Placid Siman sa stal žiarivým príkladom pre budúcich misionárov svojou pracovitosťou, chuťou vzdelávať sa a svojim obetavým a asketickým životom naplneným službou blížnym. Obec Predajná mala aj vo svojich historických časoch svoj Erb. Odkedy sa začal používať, nie je známe, ale na základe historickej pečate obce na zachovanej písomnosti z roku 1856 je nesporné, že pečať je oveľa staršia a podľa tvaru je možné zaradiť ju do 17. Storočia. Erb, pečať a vlajka patria medzi základné symboly obce a predstavujú trojicu najznámejších nie identifikačných symbolov. Erb obce Predajná má v novodobom ponímaní túto podobu: Zo spodu okraja červeného štítu vyrastá zlatá trojruža s tromi rozkvitnutými kvetmi a dvomi pukmi na zlatej listnatej stopke. Trojruža v erbe je symbolom lásky, mladosti, vyjadruje kresťanskú symboliku – úplnosť rodiny. Symboly obce Predajná sú zapísané v Heraldickom registri SR pod signatúrou P-108/98. Spracovateľom a navrhovateľom erbu je PhDr. Vrteľ, tajomník Heraldickej komisie MV SR s akademickou maliarkou Dragicou Vrteľovou, ktorá erbu dala umeleckú podobu. Heraldická komisia provokovala návrh erbu a odporúčala na schválenie obecnému zastupiteľstvu. OZ v Predajnej schválilo erb obce v citovanom znení dňa 3. 3. 1999 uznesením č. 3.
Pri príležitosti 20. Výročia vzniku ČSSZ bol na námestí odhalený pomník padlým v 1. Svetovej vojne. Druhá svetová vojna poznačila mnohými utrpeniami a škodami aj našu obec. Vyslobodenie prišlo 21. Marca 1945, keď bola obec oslobodená a týmto dňom sa začala písať novodobá história obce.
Postupný vývoj obyvateľstva
Pri súpise vr. 1712, ktorý sa meral v podobe objemu výsevy, mala Predajná 22 domácností, z toho 2 domácnosti boli najmajetnejšie, mali 7 meríc osevu. Mali aj jedného remeselníka.
Postupne vznikali ďalšie súpisy, svedčí o tom aj urbárny súpis z r. 1745, keď Predajná prvom sčítaní však mala Predajná 82 domov, 129 domácností a 680 obyvateľov (z toho 346 mužov a 334 žien). V obci boli dvaja remeselníci, 121 poddaných roľníkov a 98 bolo želiarov a nádenníkov.
Súpisy z 19. storočia už boli podrobnejšie obsahovali aj takéto údaje: V Predajnej sa od 1787 až po 1869 rok narodilo 2781 detí, z toho 1445 chlapcov a 1336 dievčat. Ďalej to bolo počet zomrelých za obdobie 1778-1869 to bolo 1279 ľudí, 614 mužov a 665 žien.
V roku 1831 zasiahla Predajnú cholera, zomrelo najviac ľudí, ďalej ju sužovali choroby detského charakteru – kiahne a v r. 1867 týfus. Príčinou však neboli len choroby. Mnoho ľudí mrelo na následky úrazov pri práci, nešťastných náhodách. V týchto rokoch boli uzatvárané aj sobáše, bolo ich 721. Najviac sobášov bolo v zime a v lete. Väčšina sobášov bola uzatváraná medzi partnermi z vlastnej obce. Muži sa najčastejšie ženili s dievčatami z Jasenia, Lopeja, Zámostia, Dubovej, D.Lehoty, a dievčatá za mužov z Zámostia, Dubovej, Lopeja. Všetko sa ďalej vyvíjalo a začiatkom 19. stor. mala Predajná vyše 100 domov. Tak sa to stupňovalo ďalej až Predajná dosiahla hodnoty, ktoré sú v súčasnosti.
Vznik mena Predajná
Tak ako dieťa dostáva meno od rodičov tak dostala meno aj Predajná. Odvodzuje sa z latinského slova „predium“ v prenájme. Prastaré listiny však hovoria, že sa stáročiami menil: napr. na darovacej listine – bulle – od Bellu IV. z 25. 08. 1284 pomenúva chotár našej obce menom Predynich. V dokumentoch z roku 1358 je to Prydenya a v roku 1424 Predania. Druhá stará listina hovorí, že pánovi Ľupčianskeho zámku sa najlepšie poľovalo v údolí potoka a aby sa bohatstvo lesov a potokov nebodaj nezmocnil iný pán dal zemepán na brehu potoka postaviť hájovňu a nasťahoval do nej hájnika. Toto miesto pán často navštevoval a preto dovolil sluhom postaviť si pred hájovňou halúpky. Tak vznikla osada menom Predhájňa, z toho neskôr vniklo Predajná.